Martin´s cider je osviežujúci ovocný alkoholický nápoj tradične vyrábaný fermentáciou jabĺk alebo hrušiek. K tomu pridávame kvalitnú Slovenskú vodu a variácie ovocia získaných výlučne zo sadov slovenských a českých pestovateľov ovocia . Spoločnosť Martin´s bola založená v roku 2014 v Nitre a až do dnešného dňa spája tradíciu a inovatívne zmýšľanie s cieľom presadiť tento jedinečný produkt aj na miestach kde doposiaľ prevládala len tradícia pivovarníctva a vinárstva .
Ako sa to stalo?
Len málo kto vie , že výroba cideru má skutočne silné korene, stáročnú tradíciu a mnoho fanúšikov po celom svete.
Prvá zmes obsahujúca alkohol ktorá prišla z jabĺk bol cider (jablkový mušt/jablkové víno). Američania hovoria skôr o nefiltrovanej jablkovej šťave ako jablkovom cidery, a zvyčajne ho pijú horúci so škoricou. Ale spýtajte sa na cider v iných častiach sveta, a budete mať niečo oveľa lepšie: nápoj suchý a šumivý ako šampanské a studený a osviežujúci ako pivo. Z historického hľadiska to boli Gréci a Rimania ktorý si osvojili umenie jablčného procesu. Keď Rimania napadli Anglicko asi 55 rokov pred n.l., zistili, že cider si tam už vychutnávali miestni obyvatelia. Do tej doby sa jablone už dávno sťahovali z lesov z okolia Kazachstanu a boli dobre zavedené po celej Európe a Ázii, ale bolo to práve v južnom Anglicku, Francúzsku a Španielsku, kde technika kvasenia bola zdokonalená. Dôkazy tohto antického umenia možno nájsť v európskych dedinách i dnes, kde stále vidieť veľké okrúhle kamene používané k rozdrveniu ovocia pochované na poliach .
Vzhľadom k tomu, že najstaršie sady boli sadenice sadov, čo znamená, že každý strom bol spustený zo semien, malo za následok vznik nových a predtým nikdy neodskúšaných jabĺk. Prvé cideri vznikli zo zmesi všetkého ovocia zo sadov , ktoré neboli dostatočne sladké na zjedenie. Jediný spôsob, ako reprodukovať obľúbený jablkový kultivar bolo zaštepiť ho na podnož iného stromu, technikou, ktorá bola použitá od 50 rokov pred n. l. Farmári začali robiť klony cez štepenie, a tieto obľúbené odrody nakoniec získali mená. V neskorých 1500 rokoch v Normandii už bolo prinajmenšom šesťdesiat päť pomenovaných jabĺk. Po celé stáročia, mnohé z najlepších jabĺk na výrobu cideru prišli práve z tohto regiónu, vybrané pre ich produktivitu, ako aj ich vyváženosť kyslosti, tanínu, arómy a sladu.
V Amerike, hodenie genetických kociek pokračovalo s Johnom Chapmanom, mužom, ktorého poznáme ako Johnnyho Appleseeda a ktorý bol pionierom v pestovaní jablkových stromov na začiatku devätnásteho storočia. On považoval za bláznovstvo šľachtiť strom štepením, takže jeho strom vždy vzrástol zo semien, ako to sama príroda zariadila. To znamená, že čoskoro osadníci pestovali a vyrábali mušt a samotný cider z jedinečných amerických jabĺk, nie ako z dobre zavedených a vyšľachtených jabloní anglickej a francúzskej odrody pestovanej popri Atlantiku.
Historici radi spomenú štatistiky týkajúce sa spotreby jablčného muštu pred dvadsiatym storočím a poukazujú na to aký štamgasti naši predkovia boli. V oblastiach pestovania jabĺk, ľudia pili asi liter cideru za deň, nemali však mnoho alternatív. Pitnej vode sa v tej dobe nedalo veriť ,bola totiž zdrojom ochorení ako cholera, týfus, úplavici, E. coli, a radu ďalších nepríjemných parazitov a chorôb, mnoho z nich v tej dobe neprebádaných, ale bolo jasné, že pochádzajú z vody. Vtedy prišiel vhod mierne alkoholický nápoj, ako je cider ktorý bol nepohostinným domovom pre baktérie, a mohol byť skladovaný po krátku dobu ,bol bezpečný a zároveň príjemný na pitie, a to aj pri raňajkách.
Cider mal vždy nízky obsah alkoholu v porovnaní s vínom, pretože samotné jablká majú nízky obsah cukru približne 4 až 6 percent alkoholu. Dokonca aj tie najsladšie jablká obsahujú oveľa menej cukru ako hrozno.
